O Antalovi Szovovi

Fotograf Antal Szova

PRED 100 ROKMI, 17. mája 1913, vzrušila Bratislavu tragická udalosť, ktorú zaznamenali dejiny mesta ako ,,požiar Židovne". Rozpisovali sa o nej všetky vtedajšie noviny, lebo išlo o katastrofálny požiar, aký v dejinách Bratislavy nebol dovtedy zaznamenaný. Sprítomnime si aspoň stručne túto živelnú katastrofu, ku ktorej sa nám zachovali autentické dokumenty v podobe fotografií známeho bratislavského fotografistu ANTONA SZOVU. Je sobota, obyčajný deň, ktorý nedával tušiť, že po ňom zo stotisícovej Bratislavy zostane po požiari štyritisíc obyvateľov starej časti mesta bez prístrešia. Okolo tri štvrte na dve popoludní ktosi vykríkol: ,,Horlí íí..." A o chvíľu bolo počuť vyzváňať takmer všetky zvony, pokrikovať a ľudia si ukazovali, kde horí. Všetko sa náhlilo, všetko bežalo smerom k židovni : Treba pomôcť, hasiť, zachraňovať, čosa len dá. Aj továrenské sirény začali zavýjať. Starobylá a orientálnemu trhu podobná mestská štvrť vznikla po roku 1526, keď hradný župan PÁLLFY dovolil za takzvaný Schutzgeld - „ ochranný peniaz", ktorý zaplatila židovská náboženská obec, aby si tu mohli Židia postaviť svoju chránenú štvrť. Keď na Židovni vypukol požiar, boli tu už takmer štyristoročné domy, schátrané, kryté šindľom, jednoposchodové až dvojposchodové, s izbicami vklinenými, vtesanými do skaly. V jednom z takýchto domov, na vtedajšej Petôfiho, terajšej Beblavého č. 5, býval aj pekár JÁN HAKEN, u torého údajne vznikol požiar. Oheň sa rýchlo rozšíril na susedné domy, plné obchodného tovaru, sklady a drevené schody. Čoskoro bolo všetko v plameňoch, okolité ulice ako Mikulášska a spodná časť kostolíka sv. Mikuláša. V krátkom čase boli pri požiari už požiarnici mesta, továrenské požiarne družstvá i hasičský oddiel ženijného vojska. Obraz horiacej štvrte bol hrozný. Na miesto požiaru včasné prišli aj dobrovoľné hasičské zbory z Pezinka, Bernolákova (Čeklísa), Devínskej Novej Vsi, Karlovej Vsi, Prievozu, Ivanky pri Dunaji, Kopčian, Petržalky, Lamača, Malaciek, Stupavy, ba až z Komárna a z Viedne. Pohroma sa však už odvrátiť nedala. Škody na nehnuteľnostiach predstavovali vyše milióna vtedajších korún. Postihnutých umiestnili v budove gymnázia, v Csákyho škole, v pálfiovských kasárňah, v budove škôl na Telocvičnej ulici, v kláštore jezuitov, v židovskom starobinci a v spolkovej miestnosti obchodných zamestnancov. Pre bezprístrešných a poškodených zorganizovali pomocné akcie (hmotné i finančné). AKÉ PROTIPOŽIARNE PROSTRIEDKY A NÁČINIE malo v tom čase bratislavské hasičstvo? Vieme, že k prvým hasičským zborom patrila práve židovská hasičská jednotka s jednoduchou prenosnou striekačkou. Dobrovoľný hasičský zbor mesta mal už dokonalejšie vyzbrojenie. Pri požiari sa uplatnili obe parné striekačky, ktoré mesto vlastnilo. Bol tu aj výsuvný rebrík a ambulančný voz záchranného oddielu. To bola všetka protipožiarna technika mesta, ktorú môžeme vidieť na fotografiách známeho bratislavského fotografistu ANTONA SZOVU, člena Dobrovoľného hasičského zboru mesta. ANTON SZOVA sa narodil roku 1877 v Borskom Jure na Záhorí. Po skončení základnej školy pracoval na rozličných miestach, no láska k fotografovaniu ho natoľko zaujala, že sa učil a vyučil za fotografistu. Dňa 20. decembra 1902 dostal živnostenský list na remeselnú živnosť, no popritom bol aj členom DHZ mesta, kde ho 1. novembra 1913 (zaiste za zásluhy pri spomínanom požiari) vymenovali za štátneho dôstojníka zboru s funkciou zapisovateľa. Dňa 1. septembra 1919 ho zasa vymenovali za veliteľa útvaru. K uniforme mohol nosiť aj pásku Červeného kríža a za to, že sa zúčastňoval na záchranných akciách, dostal striebornú medailu Červeného kríža. Po vyučení a získaní živnostenského listu otvoril si SZOVA roku 1904 vlastný fotoateliér na Dunajskej ulici č. 7. V poschodovom dome na 1. poschodí mal ateliér, ktorý bol vkusne a dôvtipne zariadený. Jeho klientela skladala sa zväčša zo slovenskej pospolitosti. V jeho fotoateliéri sa dávali fotografovať celé meštianske rodiny. Okrem portrétov robil aj skupinové obrazy. ANTON SZOVA venoval sa aj fotografovaniu významných mestských budov, palácov, ulíc, námestí a častí mesta. V jeho skromnej zbierke nachádzajú sa však medzi iným aj dokumentačné obrázky zo spomínanej požiarnej katastrofy. Práve tieto jeho fotografie, ktoré sú dnes už sedemdesiatročné, pútajú pozornosť záujemcov. SZOVA mnohé z vydarených fotografií sám koloroval. Tak aj spomínané zábery požiara vyznievajú veľmi realisticky. O zápalistom fotografistovi ANTONOVI SZOVOVI možno povedať, že mu neušla ani jedna príležitosť „zvečniť" zaujímavú udalosť, predmet, budovu, palác a čí bratislavskú ulicu. Videl som to, keď mi jeho dcéra pani BEZÁKOVÁ-SZOVOVÁ ukazovala fotografie o udalosti zvečnenej práve jej otcom. Mnoho fotografii pochádzajúcich z dielne ANTONA SZOVU vlastnia obyvatelia Bratislavy. Keď 23. mája 1927 zomrel v Bratislave po dlhej chorobe vo veku 50 rokov fotografista a požiarnický dôstojník ANTON SZOVA, prišlo sa s ním rozlúčiť mnoho priateľov a známych. No prišiel ta aj požiarnický oddiel so zástavou a hudbou. V mene Dobrovoľného hasičského zboru rozlúčil sa s ním veliteľ ŠOLC. ZO SIEDMICH FOTOATELIÉROV MESTA zostalo po roku 1930 iba šesť, lebo fotografickú živnosť ANTONA SZOVU toho roku odhlásili a z registra vytreli. . .